Príbeh môjho domu


Chcel by som vám na tomto mieste priblížiť udalosť, ktorú sme s mojou rodinou prežili pri stavbe a oprave nášho domu. Nech je pre vás táto naša skúsenosť varovaním a povzbudením zároveň. Povzbudením preto, lebo sa nám podarilo zvíťaziť v ťažkej situácii. A varovaním, lebo to čo sme zažili, nebolo jednoduché a stálo nás to nemálo peňazí. Ale píše sa, že veriacim v Boha všetko slúži na dobré a ja aj s rodinou už obývame krásny a bezchybný dom – aj keď cesta k nemu vyžadovala veľa múdrosti, úsilia a aj pomoci od dobrých ľudí.

Čo zlé sa stalo?
Náš dom postavil Jozef Vargončík v roku 2005. Stavbu sprevádzali konflikty (prvý stavebný dozor povedal buď ja alebo on a napokon odišiel, poter sa robil dva krát, pred koncom odišla partia robotníkov), vznikli   chyby ktoré vymenúvam nižšie, a napokon v posledných rokoch dom začal vlhnúť. V lete 2019 sme zistili, že vlhkosť domu spôsobilo použitie technologicky nevhodných a veľmi lacných materiálov. Hoci poisťovňa pokryla škody aktuálneho vytopenia, ďalšie havárie a vytopenia boli pred nami. Museli sme preto kompletne vysťahovať dom, vybúrať poter a urobiť nové rozvody vody, kúrenia a kanalizácie. Obdobie, počas ktorého prebiehali v dome opravy, sme celá šesťčlenná rodina trávili u ochotných ľudí, a to trvalo takmer 8 mesiacov, od júla 2019 do 14.februára 2020. Na opravy sme si museli zobrať úver 40000 eur.

Čo dobré sa stalo?
V prvom rade sme zvládli opravy a tak sme nemuseli dom predať a kúpiť nejaký byt v paneláku. Už to je víťazstvo, lebo sme od toho neboli ďaleko. Aj v dobe veľkej skepsy z toho, v čom sme sa ocitli, sme si povedali, že keď už musíme búrať, tak si v rámci našich možností urobíme krásny dom. Považovali sme za nezmyselné vziať si úver tridsaťtisíc a vrátiť sa do škaredého domu. Ak už týmto máme prejsť, tak sme sa rozhodli dať do toho všetko, či už po finančnej stránke, no aj z pohľadu našich síl, času a energie.

Veľa vecí sme robili svojpomocne (vysťahovanie, stierkovanie, maľovanie, kladenie parkiet, lepenie dlažby, nasťahovanie). Veľa času sme venovali výberu farieb, podlahy a dverí, tak aby bol dom krásny a mal svoju vlastnú atmosféru. Ja mám rád farby, a z tých našich som nadšený. Dnes žijeme v plne fungujúcom dome, krásne vykúrenom. Úprimne, stále si vravíme, že náš dom je teraz naozaj veľmi pekný a že sme dokázali to zlé, čo sme zažili prijať aj ako príležitosť a využiť ju.

Čo sa malo stať a nestalo sa?
Pokánie tých kresťanov, čo to spôsobili.

Aké je z toho ponaučenie?
Pre všetkých: aj v najhoršom hľadajte spôsob, ako sa niečo zlé, čo sa udialo, dá využiť a otočiť na dobré. Keď to prejde aj vy sa raz budete tešiť, že ste sa vtedy nevzdali. My sme zabojovali a aj vďaka pomoci dobrých ľudí je koniec tohoto príbehu lepší ako jeho začiatok.
Pre mňa osobne: dávať si pozor na ľudí a cirkevné spoločenstvá.
Pre cirkev: cirkev bez pokánia je hanbou pre tento svet.

Aké bude pokračovanie?
Keďže Jožo so mnou nekomunikuje, zverejňujem čo sa stalo a ako sme som sa snažil o riešenie. Nechcem aby ďalší ľudia naleteli na podobné praktiky bratov, ktorí sa pohybujú v kresťanských spoločenstvách. Taktiež som posielal záverečný krátky list vedeniu Spoločenstva pri Dóme Sv. Martina, s odkazom na tento web, kde som uvediedol svoj biblický pohľad na toho,  kto takto koná. List nájdete priložený nižšie v texte. Na tento mail vediu Spoločenstva tiež nik neodpovedal.

Čo k tomuto vraví biblia?
Určite vás napadne viac príbehov v biblii podobných tomuto. Ale  mňa najviac oslovuje a burcuje tento krátky citát:

Ako sa to začalo?
Náš dom staval a dostaval v roku 2005 Jozef Vargončík. On si zohnal partiu stavbárov, on mi všetko účtoval aj nakupoval materiály a on dostal za všetko zaplatené. Jozef bol z toho istého veľkého kresťanského spoločenstva, v ktorom sme sa cítili ako doma, takže keď nám ho odporučili, že je to náš brat vo viere a zároveň staviteľ, boli sme radi, že sme našli niekoho, komu môžeme dôverovať. Stavba nebola jednoduchá, ale v princípe sme mu dlho dôverovali. Napriek tomu, že mi stále pod rôznymi zámienkami nedával zmluvu, ktorú som od neho od začiatku žiadal. Dokonca ho oslovila aj naša susedka a po našom dome a začal stavať aj jej dom. Vtedy sme netušili, aká je kvalita materiálov, ktoré Jožo do nášho domu použil a kvalita prác, ktoré na našom dome realizovali.

Aké teda prišli problémy?
Prvýkrát sme mali vážny problém hneď prvú zimu v roku 2005. Zistili sme, že voda z kúrenia vyteká pod poter, a preto je problém vykúriť dom. Jožo sa vtedy iba vyhováral, a tak som si naštudoval technológiu opravy a vykonal som ju sám. Keďže rúrky kúrenia boli príliš tenké, nikdy sme nevedeli celý dom vykúriť. Už vtedy som sa mohol súdiť, ale veril som, že jednorázový problém som navždy vyriešil. Nechcel som na niečo také plytvať časom ani energiou.
Ďalšie problémy ktoré sme priebežne objavovali a riešili: časť domu nešla nikdy dostatočne vykúriť (príliš tenké rúrky kúrenia), na záhrade sme znova a znova vykopávali zakopaný stavebný odpad, stála nám voda v sprche z malej kúpeľni a odtekala len veľmi pomaly, wc misy namontované o 13cm vyššie, krivý poter spôsobujúci plávanie parkiet, káble ťahané po držiakoch sadrokartónu boli poškodené montážou sadrokartónu, na terasa popraskal betón-našťastie nemáme na nej dlažbu.
Omnoho väčší problém začal nenápadne na prelome rokov 2016 a 2017. V dome postupne začalo vlhnúť viac múrov, spočiatku sme to pripisovali opakovaným búrkam alebo iným jednoduchým veciam. Neskôr sme urobili dve menšie opravy, ktoré však nepomohli.  V lete 2019 sme už opravovali odborne a naplno. Našli sme zdroj úniku – nekvalitný spoj na vodovodnej rúrke pod poterom. Našťastie, sme poistení a pomerne drahé opravy a poškodenia platila poisťovňa. Avšak, zistili sme, že kvalita prác a materiálov ukrytých pod poterom je taká zlá, že je len otázkou času, kedy nevyhnutne začne tiecť voda inde a že musíme všetko, čo je pod poterom v celom dome prerobiť nanovo. Stavbári zúrili, lebo doposiaľ nezažili, že „fušerina“ dokáže spôsobiť až takéto dôsledky.

Ako sme opravovali?
Od júna 2019 sme boli kompletne vysťahovaní- zostali iba holé priečky aby sa mohol  vybúrať v celom dome poter. Kto nevie, tak poter je betón, na ktorom sú parkety, pod ním rúrky, ešte nižšie polystyrén a izolácia a až pod týmto je betónová základová doska, na ktorej dom stojí.
Po vyprataní domu nasledovalo vybúranie niekoľkých ton poteru, a potom položenie novej izolácie, natiahnutie nových rúr vody, podlahového kúrenia, vybetónovanie nového poteru, položenie parkiet, výmena vlhkosťou pokrivených zárubní za nové (a teda aj dvere), vystierkovanie stien, maľovka a znova všetko nasťahovať do domu vo februári 2020.

Kde sme počas opráv bývali?
Sme rodina so štyrmi deťmi, teda bežný prenájom po celú dobu opráv, vrátene uskladnenia všetkých vecí, by nás asi finančne položil. Prvé dva mesiace sme bývali za cenu energií u Struhárovcov. Mali dom pripravený na predaj a kvôli nám to odložili na neskôr. Sme im veľmi vďační, že sme v lete mohli všetci spolu u nich bývať. Následne, sme takmer šesť mesiacov bývali na poschodí u susedov Vlada a Zuzky Švorecových, zasa za cenu energií. Toto je pre mňa zázrak. Je ťažké si to spolužitie predstaviť. Okrem ich výnimočnej ochoty pomôcť nám, je ale podstatné aj to, že ich dom je naozaj veľký a žiť v jednej domácnosti s jednou spoločnou kuchyňou bolo možné. V ich pivnici sme mali uskladnené veci z nášho domu (a ešte aj dosť miesta ostalo). Áno, videli sme si do všetkých hrncov. Áno, spali sme šesť mesiacov na zemi na matracoch a s vecami v škatuliach. Ale tiež sme sa spolu aj zabávali. Chlapi spolu hrávali hokejbal a baby kecali. A popri tom sa deti učili v provizórnych podmienkach a dospelí chodili do práce a keď bolo treba, tak sme pracovali na dome.

Kto nám dom opravoval?
Celá oprava domu začala, keď kúrenár Ivan Maas prišiel ku nám vymieňať kotol. Keď videl, čo sa u nás deje, fyzicky nevedel spať a inokedy sa mu o nás snívalo a musel rozmýšľať, prečo nám vlhnú steny a kde môže byť únik. Napokon spolu s jeho kamarátom, staviteľom Máriom Šeregom, riadili všetky práce. Takmer všetko robili oni, prípadne špecializovaná firma, ktorú poznali. S ich prácou sme boli spokojní, trvali na použití kvalitných materiálov, ich ceny boli korektné, zálohy som nemal strach zaplatiť. Netvrdím, že sú to dokonalí chlapi, ale pre nás sú úžasní. Všetky veci sa otvorene vyriešili v prospech diela, a som presvedčený, že náš dom opravili naozaj profesionálne a kvalitne.

Ako sme to zvládli s peniazmi?
Na opravy sme si vzali hypotéku. Ja som bankový zamestnanec a moja manželka je zdravotná sestra, máme spolu 4 deti. Ak som nerobil v zahraničí, tak sme vždy boli s peniazmi na hrane. Teraz už pracujem na Slovensku, čiže sme pár rokov žili od výplaty k výplate. Našťastie začala moja žena robiť v Rakúsku a mohli sme začať riešiť opravy. Ale netušili sme, aké to naberie rozmery. Polepšili sme si a tešili sme sa, že konečne prídu lepšie časy a bude aj rodinná dovolenka pri mori. Chlapci už pomaly začnú odchádzať z domu a rodinnú dovolenku spolu v zahraničí sme mali za roky manželstva iba dvakrát. Svitalo na lepšie časy. Nakoľko sme na opravy domu vzali novú hypotéku 40 000 eur, dovolenka sa zrejme odkladá, ale zabojujeme o ňu.

Prečo je koniec lepší ako začiatok?
Vďaka dobrým ľuďom a múdrym rozhodnutiam. V prvom rade moja múdra manželka povedala, že či si zoberieme tridsať alebo štyridsať tisíc je jedno, no musíme to otočiť na dobré. To bola tá najmúdrejšia rada, čo naozaj všetko zmenila. Ale aj skvelý kúrenár Ivan Maas dobre poradil, keď povedal, že sa máme vykašlať na radiátory a dať si podlahové kúrenie, rozdiel v cene je malý. Vďaka tomu vieme dnes vykúriť aj jednu časť domu s detskou izbou, kde bola roky vždy zima (Vargončíkovci použili tenké rúrky). Moja manželka našla krásne dvere a parkety za výborné ceny a tiež vymenila kuchynskú linku za novú od Šrama s ktorou sme veľmi spokojní. Ja som navrhol nech si sami dom vystierkujeme a hoci to bola obrovská drina, máme teraz parádne steny. Spoločne sme tri týždne po večeroch riešili farby stien. Katalóg so šesťsto farbami nám nepostačoval :), ale ten s dvetisíctristo bol už pre nás dosť dobrý :):). Náš dom farebne ladí a má svoju atmosféru – jupíí :).

Ako som riešil problém s Jožom Vargončíkom?
V prvom rade som prehľadával celý internet, aby som získal mail, či iný kontakt na Joža. On ani manželka totiž na internete ani na sociálnych sieťach neboli vôbec. Nakoniec mi dala na neho mail susedka.
Keď bolo jasné, že oprava po vytopení bude fakt náročná, začal som písať Jožovi (začiatok septembra 2019) . Neodpovedal. Písal som mu aj to, že musíme robiť preventívne opravy nad rámec aktuálnej poistnej udalosti, dostal detailné fotky. A dostal aj dlhý zoznam „fušerín“, ktoré na dome urobil. Za týždeň dostal odo mňa tri maily, na ktoré nereagoval vôbec.
V tom čase som na svojom facebookovom profile napísal krátky príspevok o tom, že sme nútení búrať vnútro domu a odsťahovať sa. Ale nemenoval som o koho ide, chcel som mu dať možnosť napraviť veci. Veď mi vraveli, že Jožo sa odvtedy už obrátil a zmenil.
Po týždni bez Jožovej reakcie, sa mi ozvala vzdialená známa, ktorej meno nesmiem vyzradiť a dala mi na Joža telefón. Môj prvý telefonát zrušil, že mu mám zavolať o 3 dni.
Až potom začal komunikovať, no ponúkal mi almužny. Chcel mi dať polystyrén v cene asi 400 eur a nejasné prísľuby. Nikdy nebol ochotný jasne zadefinovať ďalší jeho krok, ani celkový rámec odškodnenia, či podpísať akúkoľvek dohodu o podmienkach ukončenia nášho sporu. Takto som sa ním nechal zavádzať pred rokmi keď mi staval dom, ale teraz už nie. Pri škodách do 40tisíc eur som si s polystyrénom a sľubmi nedal zalepiť ústa. Takto sme sa hádavali cez telefón do konca novembra.
Raz si Jožo vyžiadal úplne detailný rozpis cien prác a materiálu od Ivana Maasa. Bolo to niekoľko strán zoznamu do posledného detailu – bez tohoto odmietal niečo preplatiť. Toto zbytočné účtovnícke cvičenie trvalo Ivanovi Maasovi popri jeho práci dlho. Ivan stále tvrdil, že je to úskok, ale ja som zasa tvrdil, že Jožo sľubuje, že konečne niečo uhradí. Bol to ale naozaj len Jožov úskok. Keď zoznam dostal, nič z toho nepreplatil, ako sľuboval a ja som mu znova naletel. Ešte raz navrhol, že niečo zaplatí, a to keď po najväčšej hádke zavolal, aby firma vystavila faktúru na inú jeho stavbu za 5000 eur. To môj staviteľ odmietol, lebo z toho by pre neho vyplývala napríklad povinnosť záruky. A ja som to odmietol tiež, kým Jožo nepodpíše, aký je jeho celkový dlh voči mne. Pretože pri škode okolo štyridsaťtisíc je kompenzácia päťtisíc skôr „držhubné“ ako primeraná náhrada. Podotýkam, že som od neho pýtal omnoho menej ako boli straty, ktoré nám spôsobil, ale on to nebol ochotný akceptovať.
Zdieľal som sa s priateľmi v kresťanskej cirkvi BJB Viera, kam už roky patríme, čím si prechádzame. A zhodou okolností môj známy skoro stratil reč, keď som mu na jeho naliehanie prezradil, kto mi dom staval. On mal totiž práve s Jožom doposiaľ svoju najhoršiu stavbársku skúsenosť. Totiž jemu robil kúpeľňu. Tá je v bežnej kvalite. Ale Jožo s ním, umelcom hrajúcim v slovenskej filharmónii komunikoval veľmi hrubo, dokonca sprosto nadával do telefónu. Druhému môjmu dlhoročnému blízkemu kamarátovi zo zboru rozbehol pred rokmi pokládku dlažby na terase. Dohodli sa aká dlažba sa použije, Jožo ju schválil a kamarát ju nakúpil. Potom zistili, že táto dlažba sa použiť nedá a tak Jožo odišiel. A dlažba bola nakúpená zbytočne. V tom čase mi aj susedia ukázali chyby ktorými trpí ich dom.

Koncom novembra 2019 som napísal podrobný list. Poslal som ho jeho manželke Márii Vargončíkovej aj vedeniu kresťanského Spoločenstva pri Dóme Sv. Martina, aby som ich upozornil na skúsenosti s Jožom.
V polovici decembra som na svojom facebookovom profile napísal poďakovanie viacerým ľuďom, ktorí nám pomohli s bývaním a opravami domu a tu som už aj napísal, kto nám dom staval. Mária Vargončíková si založila na facebooku účet a začala razantne obhajovať svojho muža prekrúcaním faktov. Tieto klamstvá vyvraciam nižšie.
V polovici decembra, tesne po zverejnení príspevku na Facebooku, mi z vedenia spoločenstva navrhli, aby som s Jožom komunikoval cez mediátora, odporúčali to aj jemu. Súhlasil som. V polovici februára som sa dozvedel, že hoci zohnali mediátora, Jožo to odmietol vzhľadom na to, ako som sa ja zachoval. Jožo bol ten čo sa urazil na mňa, a to po všetkom čo nám spôsobil a po jeho zavádzaní a po tom , čo som novou hypotékou zachraňoval situáciu mojej rodiny.

Vtedy som sa začal radiť s právnikom. Ten všetko naštudoval a žiadal ma doložiť stanoviská zúčastnených firiem, ktoré som aj dodal.
Zaslali sme Jozefovi návrh rokovania o mimosúdnej dohode. V ňom boli vyčíslené škody, ktoré nám spôsobil. Ich výška predstavovala 36 329 EUR. V tejto sume samozrejme nie sú náklady na opravy poistnej udalosti, pretože tieto hradila poisťovňa. Taktiež v nej nie sú zahrnuté trhové náklady bývania za osem mesiacov pre šesťčlennú rodinu. Zákon zrejme považuje pomoc priateľov, keď s nimi bývate v jednom dome za samozrejmosť. List zároveň upozorňuje, že nám vznikla aj nemajetková ujma na rodinnom a súkromnom živote, ako aj na našej ľudskej dôstojnosti, keďže sme sa ocitli fakticky bez strechy nad hlavou a prežívali sme celú záležitosť ako existenčnú otázku. Ako náhradu tejto ujmy sme sa rozhodli žiadať od Joža nie finančné odškodnenie, ale jeho ospravedlnenie. Jozef na túto výzvu nereagoval.
Zaslali sme teda ešte jednu výzvu, v ktorej sme ho upozornili, že v prípade ďalšej chýbajúcej reakcie z jeho strany, budeme nútení zverejniť, ako Jozef a jeho manželka v danej veci konali.
Jozef znova na výzvu nereagoval.

Ako k tomu pristupovala Jožova manželka?
Spôsobom ktorý som nečakal. Jožova manželka Mária kedysi pracovala vo vedení spomínaného spoločenstva a tiež spievala chvály vo veľmi známej gospelovej kapele. Myslel som si teda, že ona sa k Jožovým hriechom z mladosti postaví zodpovednejšie. Reagovala na môj facebookový príspevok (v ktorom som spomenul, že kvôli Jožovi búram dom a zároveň som hlavne ďakoval ľuďom, čo nám pomáhajú), takým spôsobom, že Joža obhajovala týmito nepravdivými a manipulatívnymi tvrdeniami:

1. Vraj Jožo, otrasený, ma hneď po prečítaní mailu kontaktoval a ponúkal mi pomoc.

Ale on na prvé tri maily neodpovedal vôbec. Až neskôr, keď som získal jeho telefónne číslo a volal som mu, začal komunikovať, ale ešte prvý hovor zrušil, že mu mám zavolať o pár dní neskôr. Stále som mal pocit, že sa dobíjam do zatvorených dverí a dlho čakám na nejakú odpoveď.

2. Vraj som u Joža nikdy nič nereklamoval.

Ale už cez prvú zimu, strávenú v dome v roku 2005, som bol nútený mu volať kvôli vážnej poruche. Voda z kúrenia unikala pod poter a hrozilo, že budeme musieť búrať poter už vtedy. Jožo nič neopravil, len sa vyhováral, napokon som si technológiu opravy chemickou cestou (bez búrania) naštudoval sám a sám som si to aj opravil. Podobnú skúsenosť s Jožovou neochotou opravovať chyby po sebe majú aj moji susedia.

3. Vraj Jožo neurobil na mojom dome nič zlé úmyselne.

Je možné, že mu nedošlo, čo z toho bude, no každopádne Jožo dostával odo mňa všetky peniaze a za tieto on nakupoval materiály – na moju škodu, tie najlacnejšie a technologicky nevhodné. On zohnal robotníkov, ktorých si sám platil. Za svoju prácu a zodpovednosť dostal riadne zaplatené.

4. Vraj chyba bola v iba jeho neprofesionálnom kolegovi, ktorého on hneď potom prepustil.

Týmto asi myslela šéfa partie robotníkov, avšak on neodišiel sám, ale spolu so všetkými svojimi chlapmi a to pred dokončením domu. Mám dôvod myslieť si, že neboli spokojní so mzdou, ktorú od Joža dostali. Môj sused mi totiž povedal, že keď Jožo u nás platil robotníkom, bolo počuť naozaj veľké hádky na celú ulicu. O pár mesiacov neskôr, staval Jožo dom našim susedom, už s novou partiou robotníkov. Ale aj tento dom má hrubé, nielen technologické nedostatky, nakoľko sa aj tu šetrilo, kde sa nemalo. A suseda bola roky nahnevaná, koho som jej vraj odporučil, lebo jej dom si každoročne vyžaduje nelacné opravy. Fotodokumentáciu chýb mi jej nahnevaný manžel sám ponúkol.

5. Vraj som všetky Jožove ponuky odmietol.

Jožovi som viackrát povedal, že viem akceptovať aj jeho drobné ponuky, ale musí vopred podpísať, aký bude ich celkový rozsah, pretože tak veľké straty, ktoré mi spôsobil, neprekryje drobnou pomocou a nejasným prísľubom, že potom uvidíme ako ďalej.

Ešte treba dodať, že nazháňala kamarátov ktorý začali chváliť Jožovu prácu na ich dome. V poriadku ja im to prajem, veď tak by to malo byť vždy. A dúfam že budú spokojný aj o 14 rokov.

Ako táto udalosť zmenila náš život?
Všetkých nás to zasiahlo a popravde, veľmi nás to zmenilo. Dom sme stavali, keď sme sa vrátili z kresťanskej školy služby a chceli sme sa viac venovať službe v Cirkvi. Keď sme však dostavali, ja som prežíval vyhorenie (burn-out) a dva roky som miloval iba prácu v záhrade, kde mi bolo dobre na duši. Chceli sme postaviť dom lacnejšie ako štandard, preto sme boli radi, že bude stavať brat zo spoločenstva. Pôvodné prísľuby boli z hľadiska financií prijateľné, no napokon bola z toho celkom slušná suma, za akú sa vtedy v Bratislave bežne stavalo. Takže som roky musel pracovať v zahraničí, aby som zarábal na hypotéku s vedomím, že dom je sfušovaný. Takisto táto skúsenosť veľmi zmenila môj vzťah a očakávania od cirkevného spoločenstva. Ja som spoločenstvo prežíval ako skutočnú rodinu s bratmi a sestrami vo viere a pre budovanie a pomoc spoločenstvu som aj veľa urobil. Dnes viem, že je veľa akože bratov a sestier, na ktorých si treba dávať pozor, a tiež, že sú spoločenstvá, kde sa jednoducho nedá zotrvať. Chcel som, aby náš príbeh stavby bol svedectvom, ale v skutočnosti sa pre susedov a známych stal varovaním. Najväčšiu a nezištnú pomoc počas opráv sme dostali od dobrých ľudí, ktorí sa nepokladajú za kresťanov. Zmúdrel som.


Je to čo píšem pravdivé?
Aby som sa ochránil pred výhovorkami a klamstvami, prikladám tu jeden list nášho advokáta. Jozef ich dostal dva, na žiaden z nich nereagoval.

Pod listom nájdeš pár fotiek z opravy domu.

A pod nimi spomenutú krátku informáciu vedeniu Jožovho kresťanského spoločenstva. Na tento mail vedeniu Spoločenstva príznačne tiež nik nereagoval.

Tu je druhý list nášho advokáta:

Náš opravený dom 🙂

Drahí bratia vo vedení Spoločenstva pri Dóme Sv. Martina,
28Novembra som vám napísal list v ktorom som upozorňoval na môj spor s Jozefom Vargončíkom, ktorý postavil môj dom veľmi nečestným spôsobom. Mojím cieľom bolo varovať ďalších kresťanov pred tým, čo som zažil a zároveň som chcel, aby ste sa angažovali pre spravodlivé riešenie mojej zložitej situácie. Do dnešného dňa však úplne zlyhala komunikácia medzi mnou a Jožom Vargončíkom. Vy ste nám navrhli komunikovať prostredníctvom mediátora, čo som ja prijal a Jožo odmietol. Preto som oslovil právnika, ktorému som doložil celý priebeh opráv domu a sporu a podložil stanoviskami zúčastnených firiem. Následne právnik zaslal Jožovi Vargončíkovi dva razy návrh na rokovanie o mimosúdnej dohode s detailným objasnením faktickej a právnej situácie. Jozef teda dostal viac ráz možnosť reagovať a vyjadriť sa k môjmu popisu situácie. Keďže Jozef na žiadnu z týchto výziev nereagoval, pristupujem k zverejneniu popisu jeho konania. Takisto objasňujem nepravdivosť verejnej komunikácie Jožovej manželky o tomto prípade. Považujem za dôležité varovať spoločnosť pred takýmto postupom. Môj popis, vrátene listu právnika a fotografií z opráv je verejne prístupný na tejto stránke: http://jozefpetrovic.sk/pribeh-mojho-domu/
Som presvedčený, že konanie Joža jednak v čase stavby a takisto v súčasnom období počas mojej snahy o spravodlivé riešenie situácie do ktorej ma dostal, je nezlučiteľné zo základnými biblickými požiadavkami na konanie kresťana.
Evanjelium podľa Matúša kap.18,15-17:
 15 Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. 16 Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 17 Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
 
S pozdravom,
Jozef Petrovič.